Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama

Vincencia

obrazy-201311.jpg​​​​​​

Spomienka na Vincenciu.

 

 Boli sme malé deti asi od 7 do 12 rokov, mali sme susedu Vincenciu ktorá bývala vo vedľajšom pľaci u Hura .Náš pľac sa volal u Michnáča. K tejto slobodnej žene ktorá bola trocha telesne postihnutá  sme ako dievčata veľmi radi chodievali. Mala tiež dve dievčata, netere v našom veku. Mala murovaný dom, odlišný od našich dreveníc, doposiaľ tam stoji nikto v ňom nebýva. V tej izbe kde bývala slečna Vincencia bol v jednom kúte oltárik s pannou Máriou a kvetmi v druhom kúte šijací stroj,  v ďalšom posteľ a piecka. Ta čistota a vôňa krásnych kvetín ma fascinovali. Šila a vyšívala mladým aj starším. Na stolíku mala uložené  látky rôzneho materiálu,z mhličkoviny, popelínu, brokátu či listroviny, takže sa bolo na čo pozerať.

Keď šila tieto pekné veci vždy boli nejaké zvyšky odstrihnuté, volali sme to šrotky a ten nám chudobným deťom rozdávala. Občas nás ponúkla aj koláčikom, boli sme jej za to veľmi vďačné.

Vo sviatočné dni sme sa veľmi tešili. Vtedy nás k sebe pozvala a vyobliekala nás do oblečenia ktoré ušila. Takto sme spoločne s ňou išli do kostola na svätú omšu. Keď sme sa vrátili z kostola zasa tieto kroje dôkladne poskladala a uložila do truhlice a hovorila aby sme prišli aj budúcu nedeľu. Takto s vďakou spomínam na slečnu Vincenciu Drvarovú v rokoch 1945-1950.

Nech je tam obdarená Božou láskou, ktorou nás chudobných obdarovala.

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.