Obrazy - Básne - Spomienky

Naše mamky na svitaniu kravičky nám vyháňajú.

Choďte deti na pasienky, dneska bude úpal veľký.
Keď ovady začnú štípať, kravky začnú chvostík dvíhať.
Do krúžku ho stočili, dole grúňom behali.
My za nimi všetci bosí, sukničky mokré do rosy.
Nôžky celé zodrané a od trňov doškriabané.
Doma nám už naša mama mliečko, chlebík prichystala.
Potom všetci veselí do Kysuce bežali.
V tej Kysuci to je sláva, všetko sa v nej odohráva.
Topoľ si vo vode leží, každý chlapec po ňom beží.
Skáču z neho do vodičky, chytajú z neho rybičky.
Tých rybičiek hore, dole, snáď ich je tam celé more.
A ráčiky vo výmole, chytia vás za prsty holé.
Dievčatá si v piesku hrajú vodičkou ho zamiešajú.
Robia z neho náhodné, koláčiky svadobné.
Naše mamky, veru, veru, plátenko v nej bielia, perú.
Malé deti na krajíčku pozerajú na mamičku.
S kamienkami si tam hrajú, vo vodičke si čľapkajú.
A na krídlach čo to zase? Prilietajú húsky naše.
Aby sa tam občerstvili, pierečka si vybielili.
Poobede naša mama k povinnostiam nás volala.
Treba dreva nachystať a zemiačkov naškrobať.
Prineste deti vodičku, pripravím vám večeričku.
Keď sme všetko urobili, znova kravičky vyhnali.
Cez Grone až na pasienky, kým nepríde súmrak veľký.
Tam sme sa aj hrávali, z knižiek sme čítali.
Na kravičky pozor dali a hríbikov nazbierali.
Večer, keď sa začne stmievať, musíme sa domov zbierať.
Všetci pekne po chodníčku, zanôtime si pesničku.
Kravičky si cengajú, mušky svätojánske svetielkami blikajú.
Doma nás už naše mamky pri chalúpkach čakajú.
Keď nadišla nôcka tmavá, buďže Bohu vďaka, chvála
Že sme zdraví prežili, na nôcku sa unavení tešili.